V priebehu 19. storočia sa v kaštieli uskutočnili početné prestavby a obnovy. Najrozsiahlejšia bola prestavba po požiari koncom 19. storočia a zaniknutie ďalšieho obytného poschodia v podkroví kaštieľa. V minulosti kaštieľa sa tu vystriedalo viacero majiteľov, kaštieľ navštevovali spriaznené rodiny Pállfyovci, Andrássyovci, Csákyovci, Sennyeovci a iné príbuzenstva. Traduje sa, že kaštieľ ma bohatú hudobnú minulosť a s ňou je aj spätá návšteva Ludviga van Beethovena vo Finticiach v roku 1801. Dessewffyovci vlastnili kaštieľ do roku 1924. Novými a zároveň poslednými majiteľmi kaštieľa sa stala rodina Sennyey, ktorí sa do kaštieľa nasťahovali v roku 1929. Pobudli tu až do roku 1944. V súvislosti s udalosťami druhej svetovej vojny kaštieľ navždy opustili. Majiteľom kaštieľa sa stala obec Fintice až po súčasnosť.
V kaštieli sa dodnes dochovalo mnoho hodnotných prvkov, ktoré sa podarilo zreštaurovať a zachrániť. Najrozsiahlejšou bola rekonštrukcia rozpadnutej barokovej sýpky, ktorá sa stala kultúrnym centrom nielen obce, ale aj širšieho regiónu. Priestory sýpky slúžia na rôzne verejné kultúrne podujatia, koncerty, vernisáže ale aj na súkromné stretnutia, oslavy a svadby. V sýpke sídli aj Galéria a múzeum ľudového umenia v obci Fintice, ktorá prezentuje historický fond týkajúci sa bohatej etnografickej minulosti obce spojenej s Jozefom Kolarčíkom-Fintickým. Veľkú časť zbierkového fondu tvorí história kaštieľa a rodov, ktoré v kaštieli žili, prevažne rody Dessewffy a Sennyey. V expozícii múzea nájdete aj tzv. Fintický poklad, vzácny historický porcelán, ktorý sa podarilo v kaštieli objaviť v roku 2016.
